Orgány tráviacej sústavy stavovcov zabezpečujú:

·         Prijímanie,

·         Spracovanie,

·         Využitie potravy na energiu potrebnú na rast, pohyb, obnovenie telesných funkcií.

Patrí sem:

·        Ústna dutina (ústia do nej slinné žľazy),

·         Hltan,

·         Pažerák,

·         Žalúdok (natrávenie potravy),

·         Tenké črevo (začína dvanástnikom, do ktorého ústi podžalúdková žľaza a žlčník),

·         Hrubé črevo (na začiatku je slepé črevo),

·         Análny otvor (obojživelníky, plazy a vtáky vylučujú kloakou).

Najdôležitejšou časťou tráviacej sústavy je tenké črevo. Prebieha v ňom:

trávenie (postupný rozklad zložitých látok na jednoduchšie),

vstrebávanie (prenikanie rozložených látok cez steny tráviacich orgánov do krvi).

 

Tráviaca sústava rýb – jednoduchá (hltan, pažerák, žalúdok, črevo).

Obojživelníky získavajú potravu lepkavým vymrštiteľným jazykom.

Plazy majú rozličný tvar jazyka (hady, jašterice). Potravu prehĺtajú vcelku. Niektoré majú jedové zuby s jedovou žľazou (obrana, usmrtenie koristi).

 

Vtáky

·         Hrvoľ – zvlhčovanie a zmäkčovanie potravy,

·         Žalúdok:   žľaznatý (tráviace šťavy a enzýmy),

               svalnatý (mechanické rozdrobenie svalmi a kamienkami.

Vtáky majú rozličné tvary zobákov v závislosti od druhu potravy.

 

Cicavce

Majú v čeľustiach rôzne druhy svalov a zubov, ktoré sú prispôsobené na druh potravy (hmyzožravce, bylinožravce, mäsožravce, všežravce).

Prežúvavé cicavce – párnokopytníky (tur domáci, srnec, jeleň) sa živia rastlinnou potravou a preto majú zložený žalúdok: bachor, čepiec, kniha, slez.

Neprežúvavé cicavce – párnokopytníky (sviňa lesná, sviňa domáca) sú všežravé.

Dýchacia sústava

- prísun kyslíka a vylučovanie oxidu uhličitého

Ryby

• vnútorné žiabre         -          kyslík rozpustený vo vode
• Sú na bokoch hlavy prikryté žiabrovými viečkami

 

Obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce: nozdry, hrtan, priedušnica, priedušky, pľúca

 

Obojživelníky

• Larválne štádium – vonkajšie žiabre
• Dospelosť – pľúca, kožné dýchanie (zimný spánok)

Vtáky

• Pľúca + vzdušné vaky (nadľahčujú telo, umožňujú spev)

Cicavce

-         Pľúca zložené z pľúcnych komôrok

Obehová sústava

Zatvorená obehová sústava. Tvoria ju: telové tekutiny (krv a miazga), srdce a cievy.

Význam: krv a miazga privádzajú do orgánov živiny a kyslík a odvádzajú nepotrebné látky.

Krv

Tvorí ju krvná plazma a krvné bunky: červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky.

Cievy

1. tepny – vychádzajú zo srdca,
2. žily – privádzajú krv do srdca,
3. vlásočnice – prebieha v nich výmena látok.

Srdcia stavovcov

Ryby – predsieň a komora

Obojživelníky – 2 predsiene a 1 komora

Plazy – 2 predsiene a 2 čiastočne oddelené komory

Vtáky a cicavce – 2 predsiene a 2 úplne oddelené komory – umožňujú veľký (telový) a malý (pľúcny) krvný obeh

Krv sa v dýchacích orgánoch okysličí. Prúdi do srdca, odtiaľ do celého tela, kde sa odkysličí.

Močová sústava

Vylučovacie sústavy zabezpečujú odstraňovanie nepotrebných látok z organizmu.

1. Vylučovacia (močová) sústava – moč
2. Dýchacia sústava – oxid uhličitý a voda
3. Tráviaca sústava – stolica
4. Kožná sústava – pot

Močová sústava

Ryby – 2 obličky a močovody

Obojživelníky, plazy, vtáky – 2 obličky, močovody, močový mechúr, kloaka

 

Cicavce 

2 obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra

V obličkách sa filtruje (čistí) krv. Z vody a nepotrebných látok sa tvorí moč, ktorý cez močovody putuje do močového mechúra. Odtiaľ močovou rúrou von z tela.

Regulačná sústava

- zabezpečujú spojenie medzi vnútorným a vonkajším prostredím

Zmyslové bunky (receptory) zachytávajú chemické, plynné, mechanické, zvukové a svetelné podnety.

Zmysly: čuch, chuť, hmat, zrak a sluch.

Čuch – umožňuje vnímať plynné látky. Slúži na vyhľadávanie potravy, partnerov, komunikáciu, zisťovanie nebezpečenstva.

Chuť – rozpustené chemické látky. Ryby chuť nevnímajú, ostatné stavovce – jazyk.

Hmat – informácie o dotyku, chlade, teple, bolesti. Hmatové bunky sú hlavne v koži, ústach a fúzoch.

Zrak – vníma svetelné podnety. Stavovce majú oči. Vtáky a cicavce majú vyvinuté najmä denné farebné videnie.

Sluch – zachytáva zvukové vlny. Ryby majú len vnútorné ucho. Obojživelníky aj stredné ucho. Cicavce vnútorné, stredné aj vonkajšie ucho zakončené ušnicou.

Bočná čiara rýb - kanálik so zmyslovými bunkami citlivými na vlnenie, prúdenie, teplotu vody a vnímanie prekážok

- riadia činnosť organizmu – prijímajú a spracúvajú podnety (informácie) z prostredia a odovzdávajú organizmu pokyny na činnosť

Hormonálna sústava – riadi činnosť organizmu pomocou hormónov. Vylučujú ich do krvi žľazy s vnútorným vylučovaním.

Nervová sústava

- prijíma, spracúva a odovzdáva informácie pomocou nervov

Ústredná nervová sústava: mozog a miecha. Obvodovú nervovú sústavu tvoria obvodové nervy.

Nervová sústava je tvorená nervovými bunkami – neurónmi. Tieto reagujú na rôzne podnety a zapríčiňujú dráždivosť. Odpoveď organizmu na podráždenie je reflex.

Nepodmienený reflex je vrodený. Inštinktom je stavanie hniezd, tkanie pavučín, starostlivosť o mláďatá.

Podmienený reflex je získaný počas života na základe skúseností – výcvik psa, správanie zdomácnených živočíchov.

Rozmnožovacia sústava

Rozmnožovanie = základný životný proces → vznik nových jedincov => zachovanie druhu

Stavovce majú oddelené pohlavie – odlišná stavba a funkcia pohl. orgánov.

Pohl. dvojtvarosť = odlišnosť samca a samice vonkajšími pohl. znakmi (veľkosť, sfarbenie, parožie).

Vajíčka = samičie pohl. bunky – vznikajú vo vaječníkoch.

Spermie = samčie pohl. bunky – v semenníkoch.

Párenie = pohl. spojenie živočíchov.

Oplodnenie = splynutie vajíčka a spermie.

Vonkajšie oplodnenie – mimo tela – vo vode.

Vnútorné oplodnenie – v tele samice.

Z oplodneného vajíčka vznikne zárodok a z neho nový jedinec.

Ryby

• Vonkajšie oplodnenie vo vode

Vajíčka (ikry) vypustí samica do vody a samec spermie (mlieč) – vzniká plôdik – dospelý jedinec.

Obojživelníky

• Vonkajšie oplodnenie vo vode

Vajíčka v rôsolovitom obale vo vode – vzniknú žubrienky s chvostom, dýchajú vonkajšími žiabrami – vytvoria sa pľúca.

Plazy

• kladú vajcia v kožovitom obale, menej ako ryby a obojživelníky, niektoré rodia živé mláďatá

Ryby, obojživelníky ani plazy sa o mláďatá nestarajú.

 

Vtáky

• kladú vajcia s pevnou vápenatou škrupinou, zárodok berie živiny zo žĺtka

Kŕmivé vtáky – mláďatá kŕmia rodičia (spevavce, dravce). Nekŕmivé vtáky – mláďatá sú samostatné (hrabavce, zúbkozobce).

Cicavce

• v tele samice v maternici vzniká zárodok, z neho sa vyvíja plod, ktorý čerpá živiny z placenty, po určitom čase rodia živé mláďatá, ktoré sa živia materským mliekom

Menšie cicavce (hlodavce) rodia naraz viac mláďat (6 – 12).

 

Životné prjavy a správanie

- nevyhnutné pre prežitie a udržanie života

1. VRODENÉ (INŠTINKTÍVNE) SPRÁVANIE

a) Orientačné správanie – preskúmaním prostredia a organizmov v ňom (sťahovavé vtáky).

b) Potravové správanie – vyhľadávanie, získavanie a konzumácia potravy dospelými a kŕmenie mláďat.

c) Komunikatívne správanie – sprostredkúvavanie informácií pomocou signálov: zvukové signály (spev, škriekanie, ...), pachové signály – značkovanie životného priestoru, dotykové signály (olizovanie, otieranie), pohyby a gestá – signalizovanie postoja k iným živočíchom (hrozba, výstraha, nadradenosť, radosť)

d) Starostlivosť o telesné pohodlie – starostlivosť o telo (čistenie pokožky alebo peria: kúpanie, lízanie, váľanie sa v bahne), mastenie peria a srsti (vodné živočíchy), odpočinkové a spánkové prejavy (zívanie, naťahovanie sa, polihovaie).

e) Obranné a útekové správanie

f) Rozmnožovacie správanie – prejavy pri párení, hniezdení a starostlivosti o mláďatá.

g) Sociálne správanie – prejavy a vzťahy v skupine (páry a rodiny, vedúce, nadradené alebo podradené postavenie).

h) Hravé správanie – hlavne u mláďat.

Inštinktívne správanie spôsobujú biologické rytmy. Závisia od teploty, striedania svetla a tmy, ročných období.

2. ZÍSKANÉ (NAUČENÉ) SPRÁVANIE

Tvorí sa na základe skúseností. Mláďatá napodobňujú správanie rodičov.

 

Ochrana stavovcov

Stavovce ohrozujú nesprávne prístupy a postupy v konaní ľudí. Narúša sa a likviduje ich životný priestor => znižuje sa rozmanitosť druhov a môže dochádzať k úbytku druhov.

U nás je uzákonená ochrana stavovcov a iných živočíchov.

Chránené živočíchy je zakázané rušiť, usmrcovať, zraňovať, chytať a premiestňovať. Nesmú sa ničiť a poškodzovať ich hniezda, nory a brlohy.

Význam má čistota vody, pôdy a ovzdušia.

Zoznam chránených živočíchov nájdeme v Červenej knihe ohrozených druhov.

 

Význam stavovcov

Ryby – dôležitý článok potravových reťazcov – zdravé a ľahko stráviteľné mäso.

Obojživelníky – živia sa hmyzom – sú potravou pre vyššie stavovce.

Plazy – zabraňujú premnoženiu hmyzu a hlodavcov.

Vtáky – spevavce – požerú množstvo hmyzu (mláďatá), pomáhajú rozširovať semená rastlín

Vtáky – dravce – zabraňujú premnoženiu drobných cicavcov.

Chovateľsky významné vtáky – mäso, vajcia, perie, tuk.

Cicavce – mäsožravce – podieľajú sa na udržiavaní biologickej rovnováhy (zabraňujú premnoženiu).

Chovateľsky významné cicavce – mäso, mlieko, tuk, koža, vlna.